Apartmány 3298-2758

Polostrov Pelješac je druhým najväčším polostrovom v Chorvátsku a rozprestiera sa medzi pevninou a ostrovmi Korčula a Mljet v dĺžke viac ako 65 km.

U letoviska Ston na začiatku polostrova pripomínajú mohutné hradby slávu Dubrovníckej republiky. Tej polostrov Pelješac patril päť storočí a hral dôležitú úlohu pri jej obrane. V okolí osady Ston bola vybudovaná jedna z najväčších stredovekých pevnostných sústav v južnom prímorí.

Príroda na polostrove Pelješac

Najvyššia hora polostrova Pelješac je Sveti Ilija (zvaný tiež Hadí vrch čiže Zmijino brdo, 961 m n. m.). Jedovaté hady tu síce žijú dodnes, stiahli sa však do málo prístupných lokalít v horách. Na zlikvidovanie hadov boli na Pelješac, podobne ako na ostrov Mljet, dovezené na prelome 19. a 20. storočia promyky mungo. Počet hadov na polostrove tak výrazne poklesol.

Výnimočná vinárska oblasť

Vápencové, pomerne vysoké hrebene sa tiahnu pozdĺž pobrežia. Medzi nimi sa v strede polostrova rozkladá úrodná nížina preslávená najlepšími druhmi chorvátskej vínnej révy.

Odtiaľ pochádzajú preslávená značková vína dingač a postup. Značkový dingač patrí medzi desať najlepších odrodových vín na svete. Na ďalších miestach v okolí sa pestuje postup, aj červené víno výnimočnej kvality.

Pôvodný osídlenia

V minulých rokoch došlo k unikátnemu archeologickému objavu. V kopcoch nad letoviskom Viganj bola objavená významná ilýrska svätyna z prvého tisícročia pred Kristom. Zatiaľ nie je verejnosti prístupná, ale jedná sa o nález európskeho významu.

Nálezy z gréckeho a rímskeho obdobia sú celkom vzácne. Z předrománského obdobia pochádza niekoľko veľmi cenných kostolíkov, napr. kostol sv. Michala (Sveti Mihovil) s nádhernými freskami. Z neskorého stredoveku pochádzajú gotické františkánske kláštory v letoviskách a .